Bystrička

História obce

Archeologické nálezy potvrdili existenciu hradiska a sídliska púchovskej kultúry. Obec sa spomína v najstaršej písomnej zmienke z roku 1258. V minulosti patrila viacerým zemanom a určité obdobie aj Blatnickému hradu. K najznámejším zemianskym rodom patrili Benický, Lehotský a Thomkovci.

Obyvatelia sa v minulosti zaoberali roľníctvom a chovom oviec i hovädzieho dobytka. Od konca 18. storočia mnohí Bystričania chodili do sveta ako šafraníci. Charakter obce Bystrička sa značne zmenil v 20. storočí, najmä po roku 1945. Z nenápadnej podhorskej obce vyrástla malebná prímestská aglomerácia s postupne sa rozvíjajúcou novou výstavbou, službami a komplexnou občianskou vybavenosťou.

Erb

Erb vychádza z pečate z roku 1792. Motív raka bol aj v erbe šľachtického rodu Lehotskovcov, ktorí mali v obci majetky.

Kultúrne a historické pamiatky

V roku 1630 bola založená Thomkovská kúria a dve Tehockovské kúrie. Dnes sú prestavané, čím sa ich pôvodný charakter značne oslabil. V roku 1990 sa prestavbou a úpravou Badovskej kúrie vytvorili nové priestory na Obecnú knižnicu a Klub dôchodcov.

Dodnes stojí na Bystričke letné sídlo T.G. Masaryka, ktoré podľa projektu architekta Jána Pacla a projekčnej kancelárie architekta Dušana Jurkoviča postavili v roku 1920.

Osobnosti a známi rodáci

Koncom 19. storočia prichádzal na Bystričku profesor pražskej univerzity, neskôr prezident ČSR Tomáš Garique Masaryk. S celou rodinou priľnul k tomuto prostrediu a zvolil si ho za svoje letné sídlo. Aj prostredníctvom neho sa stala Bystrička známou po celej republike. Jeho dcéra, Dr. Alica Masaryková, bola jedna z najvýznamnejších ženských postáv 20. storočia. V horách nad Bystričkou založil na jar roku 1944 Viliam Žingor, rodák z Bystričky, partizánsku skupinu a lesný výcvikový tábor.

Prírodné krásy a turizmus

Vďaka výhodnej polohe sa obec využíva ako východisko turistických výstupov do najatraktívnejšej oblasti lúčanskej časti Malej Fatry. Turistická trasa z Bystričky vedie priamo ku chate na Martinských holiach. Ďalšia trasa vedie smerom na Vidlicu a najvyšší vrchol Lúčanskej Fatry – Veľkú lúku (1476 m). Z obce sa dá dostať po hrebeni Ostrého ponad Veľkú Bystrickú dolinu na Hornú lúku (1299 m).

Súčasnosť obce

V obci pôsobí tradičný ochotnícky divadelný súbor Pišinger. Aktívne pracuje aj folklórny súbor Hrádok a recitátorský krúžok detí.